Nekráčaš, to len nohy ťa vedú
Umývaš sa vo svojej vlastnej špine
Len nasleduješ toho, kto ide vpredu
Hrabeš sa v už aj tak prekyprenej hline
Niekedy by si chcel ujsť preč
Tak ako Criss Angel, mág
No keď ti dajú do ruky meč
Padáš ako Hronského Mak
V noci ľutuješ každú sekundu dňa
Cez deň každú neprespatú hodinu
Nechceš sa prebudiť z toho krásneho sna
Nechceš ju vymeniť za inú...
Sediac uprostred svojho sveta
Vnímajúc len stony vrán
Zabiť chceš rany zo spomienok
No oživiť spomienky z rán...